reklama

POVIEDKA Huslista

V krčme U Štefana som rozhodil svoj hlavný stan, aj keď sa vedúci veru pýtal, že či som znova nie v nejakom svrabe tak ako vždy, no ja som mu odsekol, že nech sa stará o svoju ženskú. Že som prišiel na jedno – dve pivká a tak to zostane. Nakoniec, starý nebol ani taký posratý, ako sa tváril, ale vzadu šil svoje kšefty a veru nebol rád, keď som tu s kamarátmi narobil problémy. Lebo on bol taký neproblémový typ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Odsedel som si šesť mesiacov v Leopoldove, a neni som ja taký hlúpy, no veru sa podarila poriadna somarina, na ktorú som sakramentsky doplatil, že sa mi o tom nechce ani rozprávať. Čakal som teda na Piťa, čo mi mal doniesť moje veci, ktoré som mu nechal, aby ich niekam zašil. Piťu nemal rozum, ale niekedy urobil to, čo som mu povedal a to stačilo. Inak mal krásnu sestru, ktorá bola tuším v Londýne pri nejakých zasoplených deťoch a utierala im špinavé rite za libry. Keď tu bola poslednýkrát, Piťu ju doniesol do šenku a o dvadsať minút sa tu strhla taká bitka, až museli prísť dve sanitky. Mal som zálusk na Etelku, tak sa volala, ale vždy sa to spriahlo proti mne a aj ten Londýn do toho prišiel, no musím povedať, že sme si nie veru ľahostajný, aj keď som sa to ešte nepresvedčil na sto percent. Tak som dopil druhé pivo v rohu pri obitom stole, ktorý tu ešte kúpili komunisti a uvidel Piťa.„Huslista?“ Zvolal som prekvapene a nahnevane zároveň, keď mi Piťu povedal o svojich plánoch. Stiahol sa, lebo teraz čakal, že mu jednu vpálim až spadne pod stôl.„Dobre,“ upokojil som sa a hrkol do seba poldeci. „Keď mi to Piťu rozumne vysvetlíš, tak sa ti nič nestane. Ale ináč...“ Zaťal som päsť.Piťu sa nadýchol a spustil.Pred nejakým časom - to bolo pred tým Leopoldovom - sme takto sedeli U Štefana a po polnoci prišli na to, že musíme ľuďom ponúknuť to, čo potrebujú. Nemal som už chuť posielať tie idiotské listy s ponukou zarobiť tisíc mariek mesačne. Rozumiete, za tri stovky obálka s prefotenými listami. Tam sa hovorilo o tom, že ak si objednáte medený drôt z Nemecka a urobíte z neho krížiky, budete vyplatený v markách. Žiadna firma v Nemecku neexistovala. Krížiky! Alebo ešte lepšie bolo organizovanie týždenných odtučňovacích pobytov v Nízkych Tatrách. Tam sme poslali celý autobus ľudí do prenajatej ROH-ckej búdy, kde sme im nechali presné pokyny ako schudnúť. No keď som sa dozvedel, že naletela aj moja mater, tak som sa smial ako blázon až mi vyšli slzy, no potom jej prisľúbil, že tie svine nájdem. Na druhý deň mala peniaze späť.Huslista sa ukázal v utorok. Vysoký chudý chlapík v čiernom dlhom kabáte zvieral dlhými palcami puzdro na husle a nervózne sa obzeral okolo. Piťu ho doslova žral. Potriasal mu rukou ako generálovi a ukláňal sa, až som mu mal chuť rozbiť papuľu. No bol som zvedavý, čo z toho bude. Huslista povedal niekoľko slov, mrkol smerom ku mne, nato sa Piťu otočil, ukázal rukou a niečo vysvetľoval, rozhadzoval rukami a poklepával toho huslistu po pleci. Ten iba nervózne po mne pokukával a prikyvoval hlavou.Tak sme potom zašli do šenku. Huslista hovoril rýchlo a potichu. Stále sa obzeral akoby mu niečo hrozilo. Piťu mi bokom povedal, že Huslista ojebal aj KGB. Spýtal som sa Piťa, prečo sa volá Huslista a načo mu je to puzdro. Piťu významne zmĺkol, zotrel si penu z úst a potichu mi povedal, že si to rozdal s mafiou, ale tá mu pozabíjala komplicov a kamarátov a tak zdrhol von, do Paríža, kde urobil banku a iné veci, a potom prišiel tu, kde je čistý vzduch. Na to som povedal, že tu sme mafia my. Piťu ma nasral, lebo sa spýtal, kto je potom krstný otec, no na to som mu nevedel povedať nič. Miki vyskočil, že je to celé kokotina, a že sa mu to nepáči, a že kto to kedy videl, počúvať cudzích chlapov a tak. Povedal som mu nech drží hubu. Aj tak mal v sebe osem pív a to sme boli prekvapení, že ešte vládze rozprávať. Mne sa ten nápad zdal dobrý, aj keď mi vadilo, že mi tam visí pol melóna. To ma fakticky štvalo. No preberali sme to do neskorej noci, ani neviem, ako som sa dostal do postele, ale viem, že som sa konečne dozvedel, čo má v tom puzdre, neviem prečo som sa smial ako blázon, možno som si spomenul na svoj verkcajg, a neskôr opitý na mol a unavení ako hadi sme si pľasli na obchod. Dobrý obchod.Nakoniec sa zišli všetci v kultúrnom dome. Pekný program to veru bol. Len prestávka bola dlhá. Huslista bol dobrý psychológ. Neviem, kde na to prišiel, ale peniažky sa len tak hrnuli a ľudia stále pýtali viac a viac. A to sme nepredávali žiadne pozemky pri diaľnici, ani ampulky s drahými bylinkami ani liek proti plešatosti. Obyčajné umelé krúžky do vozíkov miesto desaťkorunáčiek, ktoré sa používali v hypermarketoch. Možno by sme predali aj vozíky. Huslista im podrobne vysvetlil, že taký krúžok im predá po korune a oni pri každom nákupe ušetria deväť korún. Dobrý obchod. Svojej materi som vysvetlil, že nech kúpi krúžky tiež, ale len tak za päťdesiat korún. Potom Huslista urobil koncert. Svetlá v kultúrnom dome trocha stiahli, hrmot sa utíšil. Ústa som mal otvorené, keď začal hrať ani sám diabol, muzika sa ozývala ako v chráme, tóny napĺňali aj myseľ, aj telo ako nejaká energia z kozmu. Po trištvť hodinke si urobil prestávku. Celý dom kultúry ani nedýchal. Tak som si išiel vonku zapáliť a nadýchať sa čerstvého vzduchu.Huslistu som zbadal vychádzať zadným oknom. Zavadil sa mu dlhý kabát a potichu začal nadávať. Zliezol som rýchlo z Etelky, došlo mi koľko bije, a obliekol nohavice. Huslista zostal prekvapený stáť ako stĺp. Tak som mu jednu strelil. Nemám rád také kšefty. Možno odrbal kadekoho, KGB a aj mafiu ale mňa nie. Zobral som puzdro, ktoré bolo riadne ťažké a začal ho mlátiť. Huslista jojkal a plakal, plazil sa po zemi a nariekal nech ho pustím, že mi nechá puzdro zo všetkým. Nechal som ho odísť, pretože ma čakala Etelka a padali mi gate. Keď som sa ku nej pritúlil, bolo mi dobre. Za chvíľočku sme sa šli prejsť a ja som jej rozprával o huslistovi, KGB, mafii a tak. Možno trošku inak ale pravdu. Počúvala s otvorenými očami a silno sa ma držala. Keď sme dorazili k mostu, poťažkal som puzdro a hodil ho do rieky. Spolu s Etelkou sme sa dívali na sivý fľak, ktorý pomaly mizol. To som netušil, že ten expert z Paríža tam schoval obecné peniaze, ktoré stihol cez prestávku ukradnúť. Nakoniec, ani tá mafia nie je taká ako sa rozpráva, aj tá niekedy kadečo poserie. A odvtedy ma volajú krstný otec.

Fero Juhasik

Fero Juhasik

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem a pracujem v Košiciach. Zoznam autorových rubrík:  PoviedkyNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu